Logo
0 ks
za 0 €
Nákupný košík je prázdny
Potrebujete poradiť? Neváhajte nás kontaktovať.
Nakúpte ešte za 60 € a máte dopravu ZADARMO
  • Kategórie blogu
  • Štítky blogu
Blog
26.07.2021
Ako vznikli CATASTROFY, časť 5.
Ako prebiehali prípravy na prvý koncert, ale aj koncert samotný sa dočítaš tu. čítať celé
06.07.2021
Ako vznikli CATASTROFY, časť 4.
O tom, ako vznikol názov CATASTROFY, ako sme tvrdo dreli, aj ako sme boli nútení kočovať po skúšobniach. čítať celé
28.06.2021
Ako vznikli CATASTROFY, časť 3.
Mifo síce nebol členom Catastrofy dlhé roky, no už od začiatku sa obšmietal okolo. Dokonca nám vybavil prvú skúšobňu v garáži svojho tatka! čítať celé
Zobraziť všetky články
  1. Úvod
  2. Blog
  3. Ako vznikli CATASTROFY, časť 3.
28.06.2021
Komentáre (0)

Ako vznikli CATASTROFY, časť 3.

Mifo píše:

S Borisom sa poznáme od malička a on ma v podstate tak nejak vážnejšie doviedol k metalu. Ja som ešte len spoznával tvrdšie veci typu Limp Bizkit, Bloodhound Gang a Metallicu, on mal už vtedy kopu cdčiek, ktoré som si od neho jak trapko napaľoval. A dokonca sme prekresľovali front covery, teda hlavne Boris. Ja som na kreslenie nemtavý. Keď s Beňom dávali dokopy kapelu, obšmietal som sa okolo. Ponúkol som fotrovú garáž ako skúšobňu. Myslím, že ten z toho moc nadšený nebol, ale povolil. Časom to hádam aj párkrát oľutoval, pretože po prvých sťažnostiach od ostatných nájomníkov garážii sme museli tú našu nejak odhlučniť. Chodili sme od kontajnera ku kontajneru a sondovali, či niekde nie je vyhodený starý matrac, alebo posteľ, z ktorej by sme ten matrac odpárali. Postupne sme takto nazvlákali asi 200 kilo molitanu a celé to primontovali na bránu. Tým sme ju tak dodrbali až časom praskla jedna pružina, čo ju držala a foter ju musel prizvárať nazad. Obojstrannou páskou a zbytkami tmelu, čo sme našli v garáži sme prilepili vajčáky (obaly od vajíčok) po stenách a strope, lebo tak sme to videli v iných skúšobniach. Mysleli sme si, že to funguje podobne jak molitánové ihlany v profi štúdiách, ale ich efekt bol nulový. Neodporúčam to mladým kapelám. To už radšej primontujte po stenách koberce. Viem si predstaviť, ako foter nadával, keď musel časom zoškrabávať tie obojstranné pásky a zaschnuté lepidlo zo všetkých stien. Nejaké tam sú dodnes.

Kopa sťažností na hluk neutíchala a párkrát nám susedia zalepili zámok sekundovým lepidlom. No, ale prvá skúšobňa bola, to bolo hlavné. A keďže sme neboli plnoletí a moc nám v krčme nechceli nalievať, bola to aj provizórna klubovňa, kde sme trávili čas, popíjali pivečká a šťali kade tade po chodbách garážového komplexu. Najčastejšie sme prestrčili ciciny cez mreže na zadnej strane budovy a čúrali rovno na trávu. Nikto tade nechodil, až také hovadá sme neboli, aby sme šťali po ľuďoch.

Tiež som chcel byť súčasťou kapely, ale nevedel som na nič hrať, tak som si dal podmienku, že chalani môžu v našej garáži skúšať, ak to môžem s nimi skúsiť ako spevák. Nakrátko som tak v začiatkoch vrieskal Paranoid a možno ešte nejaký ďalší song, ale zistil som, že to cesta nebude. Hlavne asi pre to, že som si nevedel poriadne pamätať texty a môj hlas znel aj tak na piču. Boris popri base prebral aj spev a ja som tam chodil už len tráviť čas počúvaním niekoľko hodinového setu z Paranoid, Bell Tolls, Anarchy In The U.K. a neskôr aj Ace Of Spades.

Chalani zo začiatku nemali žiadny mikrofón. Keď sa časom konečne poskladali na jeden, neostali im prachy na stojan. Tak na strop prilepili kus rúrky, ktorý našli medzi fotrovým bordelom a prevliekli cez ňu kábel s mikrofónom. A mikrofón tak len visel do priestoru, ktorý Boris naháňal jak ryba háčik. Ale konečne mohol pri hraní aj spievať a nikto z nás ostatných pivo pijúcich mu nemusel držať mikrofón pri hube. Lebo aj také skúšky boli. Ešte pred tou rúrkou. No a keďže elektrina v garáži nebola zadarmo, tak trebalo aj čo to zacálovať. Myslím, že sme to s mojím fotrom dohodli tak, že každý dá 100 korún mesačne. Ono to ale išlo všetko mne do vačku a keď prišiel koniec mesiaca, nepovedali mi inak ako úžerník. Ja som ich zas oslovoval ako neplatičov a vesmír bol v rovnováhe.

Po čase som si povedal, že aj ja chcem hrať na nejaký nástroj, a keďže gitaristov bolo veľa a na bubny som bol krepý, kúpil som si basu. Dedo mi vtedy požičal 5000 korún a zvyšok mi doložili rodičia, aby vyšlo aj na kombo. Nejakú chvíľu som si hrával doma, dokonca som mal nejaký čas učiteľa, ale jeho výučba stála za hovno. Teda za dve lebo to bolo aj dosť drahé. Nakoniec som sa učil sám z tabov, ako ostatní. Neskôr som sa sčuchol so spolužiakom - punkáčom a gitaristom. Hrával s ďalšími dvomi chalanmi a tak som sa k nim navtieral a založili sme punkovú kapelu Apathia. S Catastrofy sme začali zdieľať skúšobňu a spoločne vyskladali lepšiu aparatúru. Im trošku padol nájom a ja som sa mal kde realizovať. Stále som ale vo voľnom čase došiel na pivo a popočúval ich progres.

Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho s priateľmi